Prvé zasadnutie Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov

(Bratislava 06.06.2016) ZCR SR je zastúpená v Komisii pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov Mgr. Marekom Harbuľákom, prezidentom ZCR SR.

Dňa 30. mája 2016 sa konalo prvé zasadnutie Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov pri Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Oproti minulému volebnému obdobiu, keď mala Komisia 20 členov, má ich dnes približne 70; mala by sa tak stať rešpektovanou odbornou platformou pre oblasť zlepšovania podnikateľského prostredia. Hlavnou témou zasadnutia bolo zníženie administratívnej náročnosti zamestnania prvého zamestnanca. Podnetom na jej zvolanie bola iniciatíva Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS), ktoré dlhodobo poukazuje na zhoršujúce sa podnikateľské prostredie, najmä narastanie finančných a administratívnych povinností podnikateľov voči štátu. Okrem nárastu byrokratickej záťaže čelí podnikateľ, ktorý sa rozhodne zamestnať prvého zamestnanca, riziku desiatok pokút a neprehľadnej spleti právnych predpisov (viac ako tisícka paragrafov, ktoré odkazujú približne na 600 ďalších predpisov a minimálne 20 rôznych pokút, ktorých úhrnná minimálna výška je bezmála 12.500 eur a úhrnná maximálna výška približne 1,4 milióna eur).
Agenda podnikateľského prostredia je prierezová a aj z toho dôvodu je legislatívny proces často komplikovaný a zdĺhavý. Koordinátorom je Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré pripravilo jednotnú metodiku na komplexné posudzovanie vplyvov legislatívy na podnikateľské prostredie. Dalo tiež vypracovať štúdiu o administratívnej zaťaženosti, ktorá identifikovala celkový zoznam 4566 informačných povinností. Z jej záverov vyplýva, že administratívne zaťaženie môže byť znížené o 10%. Podľa štátneho tajomníka Rastislava Chovanca by sa tým ušetrilo 250 mil. eur. Prítomní zástupcova podnikateľskej obce argumentovali, že toto zníženie musí byť jednoznačne väčšie. Aj podľa iniciatívy EÚ je odporúčané zníženie administratívnej záťaže na úrovni 25%.
Zástupkyňa MPSVaR poznamenala, že ZPS vo svojej iniciatíve pomenúva len problémy, ale treba ponúknuť aj riešenia.
Predsedníčka výboru Jana Kiššová v tejto súvislosti pripomenula, že časť požiadaviek podnikateľov na zníženie administratívnej záťaže obsahovali aktuálne návrhy strany SaS, ktoré však vládna väčšina v parlamente odmietla.
Čo sa týka legislatívneho prostredia, podnikateľom spôsobuje veľký problém častá novelizácia zákonov. Optimálne by bolo, keby zákony platili minimálne 2-3 účtovné obdobia, v opačnom prípade sú zdrojom pochybností a chaosu. Ďalším načrtnutým problémom slovenskej legislatívy je podľa prítomných členov Komisie to, že nerozlišuje medzi podnikateľmi podľa veľkosti, čo má často devastačné účinky na najmenších podnikateľov. Bolo by potrebné nájsť deliacu čiaru, prípadne odstupňovať spektrum povinností podľa veľkosti zamestnávateľa. Pre malé podniky je legislatíva tiež často neúmerne tvrdá. Okrem toho sú zákony písané nejednoznačne, z čoho potom automaticky vyplývajú pochybnosti pri ich aplikácii. V tejto súvislosti sa tiež diskutovalo o možnosti zaviesť jednotnú platnosť zákonov maximálne 2-krát do roka, čo sa stretlo s pozitívnou odozvou aj zo strany prítomných zástupcov ministerstiev.
Podľa aktuálnych zmien v legislatívnom procese sa zavádza povinnosť konzultovať legislatívny zámer s odbornou verejnosťou ešte pred spracovaním samotného textu návrhu zákona, čo na jednej strane predĺži legislatívny proces, avšak v konečnom dôsledku bude prínosom pre kvalitu predkladaného zákona.
Ďalším často opakovaným argumentom v prospech veľkého množstva povinností je odvolávka na legislatívu EÚ. Tá však vo veľkom množstve prípadov neobstojí, práve naopak, mnohé slovenské zákony zavádzajú prísnejšie povinnosti, ako nám vyplývajú z legislatívy EÚ.
Štátny tajomník Rastislav Chovanec informoval o novom pravidle, podľa ktorého sa pri preberaní európskych smerníc bude skúmať aj to, či navrhovaná norma v ukladaní nových povinností nejde nad rámec toho, čo požadujú európske orgány.
Predsedníčka výboru Jana Kiššová upozornila, že takéto porovnávania opozícia používala aj v minulosti a zároveň upozorňovala vládu na prípady, keď sa pri aplikácii európskej smernice slovenský navrhovateľ legislatívy podstatne a negatívnym smerom odchýlil od zámeru európskej autority. Žiaľ, tieto opozičné argumenty neboli vládou akceptované.
Všetci prítomní sa zhodli na tom, že kľúčovým predpokladom na zjednodušenie podnikateľského prostredia je efektívna elektronizácia verejnej správy. V súčasnej dobe by malo byť čo najviac procesov elektronizovaných. Veľkou pomocou bude zavedenie elektronického registra osôb, potom budú mnohé povinnosti zrušené. Viacerí zástupcovia podnikateľskej obce odporúčali vytvoriť webové rozhranie, na ktorom by boli zrekapitulované všetky povinnosti nielen pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva prvého zamestnanca, ale všetky povinnosti vyplývajúce z platnej legislatívy. Tento návrh sa stretol s pozitívnou reakciou zo strany štátneho tajomníka Rastislava Chovanca, ktorý prisľúbil, že nad takouto možnosťou budú uvažovať. Štát by mal pripraviť tzv. „check list“ (kontrolný zoznam) všetkých povinností, kde by bolo zároveň možné stiahnuť si všetky potrebné tlačivá a kontaktovať poradcov, prípadne príslušných úradníkov z konkrétnych úradov.
V publiku ďalej rezonovala potreba zmeny pohľadu na podnikateľov v takom zmysle, aby sa o nich začal štát zaujímať a bol tu pre nich, nie naopak. Mali by sa aplikovať zásady typu „one stop shop“ (jednotné kontaktné miesto), kde by boli údaje o občanoch kumulované; v opačnom prípade prenáša štát svoje povinnosti na podnikateľov a núti ich k zbytočným a často duplicitným administratívnym úkonom. Čas, ktorý zamestnávatelia venujú týmto úkonom, by mohli plnohodnotnejšie venovať na ďalšie zlepšovanie pracovných procesov a ďalšiemu rozvoju firmy.
Ďalším diskutovaným názorom bola potreba postupného spomaľovania rastu byrokracie, čo sa môže dosiahnuť napríklad zavedením tzv. „sunset clause“. To by znamenalo, že po určitom čase od zavedenia konkrétneho opatrenia do platnosti sa prehodnotí jeho vplyv na podnikateľské prostredie a v prípade, ak by bol negatívny, dané opatrenie automaticky stratí účinnosť. Podobne by sa mohlo zaviesť pravidlo „1 dnu, 1 von“ – t.j. každý iniciátor novej povinnosti by zároveň musel vyhľadať staré, obsolétne pravidlo, ktoré by musel zrušiť. Tiež odzneli názory, že by sa mal uskutočniť komplexný audit legislatívy a vláda by mala predložiť argumenty v prospech zachovanie jednotlivých opatrení. Ak by sa nenašli rozumné argumenty, povinnosť by sa mala zrušiť.
Diskutujúci sa ďalej podrobnejšie venovali témam ako povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu, školenie o BOZP dodávateľským spôsobom, povinnosť posúdiť zdravotnú spôsobilosť zamestnanca na prácu prostredníctvom preventívnej lekárskej prehliadky či povinnosť preškoľovať vodičov motorových vozidiel.
Zdroj: NR SR