Tlačová správa zo 6. Valného zhromaždenia ZCR SR 02.02.2016

(Bratislava 03.02.2016) Slovensko zažilo najlepší turistický rok v histórii, rozvoj však brzdí byrokracia a chýbajú reálne podporné opatrenia

Cestovný ruch na Slovensku si v roku 2015 výrazne polepšil. Minimálne z pohľadu čísel. Za jedenásť mesiacov uplynulého roka si Slovensko za miesto svojej dovolenky vybralo viac ako 4 mil. návštevníkov, čo je takmer o 16% viac ako v roku 2014. Ďalším dôležitým ukazovateľom je počet prenocovaní, ktorý sa oproti predošlému roku zvýšil o 13% a zaznamenal hodnotu až 11,6 mil. prenocovaní. Rok 2015 bol teda podľa dostupných štatistík najúspešnejší turistický rok v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Za pozitívnym rastom cestovného ruchu je okrem iného aj prezentácia oblastných organizácií a SACR nielen doma ale aj v zahraničí. Čísla dokazujú, že cestovný ruch je významnou súčasťou ekonomiky našej krajiny.

Slovenský cestovný ruch takisto aktívne reaguje na geopolitickú situáciu. Kvôli zhoršenej bezpečnostnej situácii v obľúbených destináciách ako Turecko, Španielsko či Francúzsko, si Slováci stále častejšie vyberajú ako miesto svojej dovolenky rodnú krajinu. Počet domácich turistov, ktorí strávili svoju dovolenku na Slovensku, predstavoval v roku 2015 až 60%. Slovensko je vnímané ako bezpečná krajina nielen medzi domácimi, ale aj zahraničnými návštevníkmi. Táto výhoda predstavuje popri prírodnom, historickom a kultúrnom bohatstve krajiny ďalší potenciál pre prílev aj zahraničných turistov.

Ako zdôrazňuje Zväz cestovného ruchu SR, pre ďalší rast odvetvia je nesmierne dôležité zabezpečiť podporu práve pre tých, ktorí ponúkajú služby v cestovnom ruchu. Ide hlavne o mikro a malé podniky, ktoré tvoria viac ako 90% všetkých poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu. Podmienky pre podnikanie sú práve pre malé podniky nevyhovujúce, čelíme vysokej miere administratívnej záťaže a regulácie. V tomto smere sa situácia ani  v roku 2015 nezmenila k lepšiemu. Ak chceme, aby odvetvie cestovného ruchu na Slovensku bolo aj naďalej konkurencieschopné, je nevyhnutné, aby boli prijaté ďalšie systémové opatrenia na podporu tohto odvetvia. Dlhodobo ide hlavne o odstraňovanie byrokratických bariér, ktoré nezmyselne sťažujú prácu v odvetví. Za všetky možno uviesť príklad s nahlasovaním zahraničných hostí hotelov cez online službu, ktorá je pre hoteliérov nepraktická a spôsobuje značnú agendu navyše. Poverený zamestnanec, ktorý cez elektronickú platformu s úradmi komunikuje, musí mať občiansky preukaz s čipom, čo je ťažké zabezpečiť hlavne pri malom množstve Slovákov vlastniacich tento OP a vysokej fluktuácii pracovnej sily v tomto odvetví.

Členovia Zväzu cestovného ruchu SR na 6. Valnom zhromaždení poukázali na to, že za kľúčové považujú zlepšenie podmienok na podnikanie. Podnikatelia v cestovnom ruchu čelia  neustálemu tlaku zvyšovaním regulácie a množstvu novej legislatívy, ktoré majú za následok zvýšené náklady. Vysoká cena práce spôsobená odvodovým zaťažením ale aj vysoká sadzba DPH znižujú konkurencieschopnosť našich zariadení. Len pre porovnanie, plnú sadzbu DPH v oblasti cestovného ruchu majú v Európe iba tri krajiny, konkrétne Veľká Británia, Dánsko a Slovensko. V porovnaní s Dánskom a Veľkou Britániou je však Slovensko značne menšou a nie tak výkonnou ekonomikou.

Cestovný ruch zároveň patrí k odvetviam, ktoré je jedným z najväčších prvozamestnávateľov. Viac ako 20% všetkých zamestnancov v tomto odvetví sú ľudia vo veku do 25 rokov. Zväz cestovného ruchu SR preto vidí potenciál v znižovaní nezamestnanosti práve v tomto odvetví. Zároveň však upozorňuje, že toto odvetvie, charakteristické sezónnym zamestnávaním, potrebuje zmeny v zákonníku práce aby vedelo vytvárať nové pracovné príležitosti. Zamestnávatelia by uvítali väčšiu flexibilitu zákonníka práce a zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, najmä tzv. dohodárov, ktorých zamestnávajú sezónne. Zväz cestovného ruchu SR vníma problém aj v nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Najlepší ľudia z brandže dlhodobo odchádzajú do zahraničia, pretože slovenskí poskytovatelia služieb v cestovnom ruchu nedokážu kvôli vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu konkurovať mzdami zahraničným hotelom a reštauráciám.

Okrem apelovania na trvalé zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku a odstraňovanie byrokratických bariér patrí medzi hlavné priority zväzu na rok 2016 zavedenie aktívnych nástrojov na podporu domáceho cestovného ruchu, ktoré by aj naďalej podporovali domáci dopyt po službách CR.  Zväz cestovného ruchu sa chce v tomto roku naďalej aktívne zapájať do implementácie Národného systému kvality v službách cestovného ruchu. Kvalitné služby sú totiž základom pre úspech v tomto vysoko konkurenčnom prostredí.

Zdroj: ZCR SR

Kontakt: Marek Harbuľák- prezident ZCR SR

prezident@zcrsr.sk