TS: Pri diskusii o lesoch netreba zabúdať na potreby cestovného ruchu na Slovensku

BRATISLAVA, 9.1.2018

Pozícia Zväzu cestovného ruchu SR k aktuálnej diskusii o ochrane lesov

Občianska iniciatíva My sme les v reakcii na fakty o úbytku lesov na území Slovenska za posledné roky okrem iného požaduje ponechať  5 % územia Slovenska  v režime bez  zásahov človeka (2 451 km2). Ministerstvo  životného prostredia prišlo v tejto téme s víziou do roku 2025 vytvoriť na polovici územia národných parkov bezzásahovú zónu (1 598 km2) a v druhej polovici národných parkov hospodáriť v lese prírode blízkym spôsobom tak, aby „turisti v tejto časti územia mali pocit, že sú stále v lese a nie na rúbanisku.“ Ťažbu dreva majú podľa iniciatívy aj viacerých politických predstaviteľov v národných parkoch nahradiť prírodný cestovný ruch a turizmus, ktoré prinášajú ekonomický rozvoj, ale realizujú sa v súlade s ochranou prírody.

Zväz cestovného ruchu SR považuje otvorenie diskusie o spôsobe hospodárenia v lesoch a chránených oblastiach, ktoré sú kľúčové okrem iného aj pre zachovanie Slovenska ako atraktívnej destinácie pre cestovný ruch, za veľmi dôležité. Chceme však zdôrazniť aj to, že pri hľadaní udržateľného riešenia ochrany prírody a krajiny je potrebné pamätať aj na potreby cestovného ruchu a jeho rozumný rozvoj, osobitne v Nízkych a Vysokých Tatrách. V tejto súvislosti preto oceňujeme prístup a deklarovanú ambíciu ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa dotiahnuť do konca roka zonáciu rozlohou najväčšieho národného parku na Slovensku –TANAP-u. Sľubne a konštruktívne vyznievajú aj slová ministra, že pri hľadaní riešenia je potrebné skĺbiť rôzne záujmy a hľadať kompromisy, a po nastavení pravidiel by prínosy z existencie národného parku mali cítiť všetky dotknuté strany.

Cestovný ruch na Slovensku je totiž absolútne úzko spätý s prírodou: nie je náhoda, že práve oblasti národných parkov patria zároveň k najnavštevovanejším destináciám v rámci Slovenska, a teda aj k najdôležitejším zdrojom príjmov z turizmu. Bez atraktívnej prírody a krajiny by návštevnosť Slovenska zahraničnými turistami, ako aj domáci cestovný ruch, významne utrpeli. Je preto v bytostnom záujme subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu, ale aj štátu, aby bolo jasne definované, ako podnikať v cestovnom ruchu a zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb, a pri tom negatívne neovplyvňovať oblasti so vzácnym prírodným bohatstvom.

Okrem jasného nastavenia pravidiel je však potrebné zadefinovať aj priestor pre ďalší rozumný rozvoj služieb cestovného ruchu. Pretože – ako ukazujú príklady z Európy aj sveta – v oblastiach, ktoré rezignovali na neustále zlepšovanie služieb a adaptovanie sa novým potrebám návštevníkov, cestovný ruch upadá a postupne zaniká. Zakonzervovanie súčasného stavu a obmedzenie prístupu turistov k našim prírodným krásam by mohlo negatívne ovplyvniť zamestnanosť dotknutých regiónov, ale aj ekonomiku Slovenska, do ktorej cestovný ruch prispieva ročne tržbami viac ako 5 miliárd eur.

Mgr. Marek Harbuľák, prezident ZCR SR

Kontakt pre médiá:      

Mgr. Marek Harbuľák, prezident ZCR SR

Tel.: 02 58 233 386, mobil: 0911 262 177

zcrsr@zcrsr.sk, www.zcrsr.sk